Na Slovensku dnes až 75 % zeleniny, ktorú denne konzumujeme, pochádza zo zahraničia. Len štvrtina sa dopestuje doma – a aj táto produkcia čelí čoraz ťažším podmienkam. Podľa údajov z databázy WITS (The World Bank) a správy Slovakia Food Importers and Food Import Trends pokrýva Slovensko len približne 59 % celkovej spotreby potravín domácou produkciou. Zvyšok dovážame – často z krajín, kde farmári profitujú z lepšej infraštruktúry, podpory a systémových opatrení. Ako sa stalo, že krajina s kvalitnou pôdou a pestovateľskou tradíciou je odkázaná na dovoz paprík, paradajok či cibule z Poľska a Španielska?
Nerovné podmienky v rámci Európy
Slovenskí pestovatelia zeleniny zápasia s problémom, ktorý nie je nový – ale jeho dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Člen ZZZS a odborník na agrárnu politiku v nedávnom podcaste Medzi hriadkami upozornil, že „naša závislosť od dovozu je kritická. Nejde o to, že by sme nevedeli dopestovať kvalitnú zeleninu. Problém je, že sa to farmárom často ekonomicky neoplatí.“ Za hlavných vinníkov označil byrokraciu, nedostatok investícií do spracovateľských kapacít, chýbajúcu pracovnú silu a predovšetkým nerovné podmienky v rámci jednotného európskeho trhu. V krajinách ako Španielsko, Holandsko či Poľsko funguje výrazne silnejšia a dlhodobejšia štátna podpora. Kým slovenskí pestovatelia zápasia s neistotou a oneskorenými dotáciami, ich kolegovia v týchto krajinách čerpajú investície do moderných skleníkov, zavlažovacích systémov a spoločného marketingu. Zahraničné farmy navyše profitujú z rozsiahlych logistických sietí – chladiarenské centrá, distribučné uzly či zmluvy s obchodnými reťazcami sú bežnou praxou. Slovenské družstvá často nemajú kapacity skladovať zeleninu dlhšie ako niekoľko týždňov, čo spôsobuje tlak na rýchly predaj a nižšie výkupné ceny. „Slovenský pestovateľ čelí konkurencii, ktorá má lepšie východiskové podmienky – od klimatických cez ekonomické až po marketingové,“ zaznelo v podcaste.
Klesajúca sebestačnosť – problém, ktorý prerastá hranice poľnohospodárstva
Nízka potravinová sebestačnosť nie je len ekonomický problém, ale aj otázka bezpečnosti a stability zásobovania. Pandémia, vojna na Ukrajine či narušené dodávateľské reťazce ukázali, že prílišná závislosť od dovozu môže byť pre krajinu rizikom. Zatiaľ čo v roku 2004 pokrývalo Slovensko viac ako 40 % spotreby zeleniny vlastnou produkciou, dnes je to len približne štvrtina.
Podľa odborníkov z Európskej komisie aj slovenského Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) má krajina potenciál túto bilanciu zlepšiť. Kľúčom je však väčšia efektivita využitia európskych fondov, podpora krátkych dodávateľských reťazcov a vznik organizácií výrobcov, ktoré umožňujú farmárom spojiť sily a vyjednávať s odberateľmi férovejšie podmienky.
Ako upozorňuje aj analýza z Českej republiky (Zemědělský svaz ČR – ZSCR), rast dovozu agroproduktov a zhoršovanie obchodného salda je trendom v celom regióne strednej Európy. Rozdiel je však v tom, že česká vláda už spustila niekoľko programov na podporu domáceho pestovania, modernizáciu skladov a digitalizáciu poľnohospodárskej výroby. Slovensko zatiaľ zaostáva – a dopady cítime každý deň v regáloch supermarketov.
Farmári chcú pestovať, nie bojovať s formulármi
„My nechceme dotácie navyše, chceme férové podmienky,“ hovorí jeden z členov Zväzu, ktorý už dve desaťročia pestuje koreňovú zeleninu v západnej časti Slovenska. „Kým sa kolegovia v iných krajinách sústredia na kvalitu a inovácie, my trávime viac času administratívou než samotnou výrobou.“
Aj ďalší pestovatelia, ktorí sa zapojili do diskusií Zväzu, upozorňujú na pretrvávajúcu administratívnu záťaž pri čerpaní podpôr, ale aj na nejasné pravidlá pri označovaní pôvodu potravín. Spotrebiteľ často nevie, či „slovenská zelenina“ v regáli naozaj pochádza z domácej pôdy, alebo len prešla balením na Slovensku. Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska preto dlhodobo apeluje na potrebu väčšej transparentnosti a rovnakých podmienok pre všetkých producentov v rámci EÚ. Slovenskí pestovatelia sú pripravení investovať, inovovať a spolupracovať – potrebujú však predvídateľné prostredie a istotu, že ich úsilie bude mať zmysel.
Hľadanie riešení: spolupráca a nové prístupy
Riaditeľ ZZZS Peter Zubaľ v podcaste Medzi hriadkami zdôraznil, že cieľom Zväzu nie je len poukazovať na problémy, ale aj aktívne hľadať riešenia. „Ak chceme zvýšiť našu potravinovú sebestačnosť z 25 % aspoň na polovicu, potrebujeme dlhodobú víziu a konkrétne kroky, nie len prázdne sľuby,“ uviedol. Medzi dôležité kroky, ktoré Zväz podporuje, patria iniciatívy na vytváranie regionálnych centier pre spracovanie a skladovanie zeleniny, podpora mladých farmárov a inovácií v poľnohospodárskej technike – od precízneho poľnohospodárstva až po inteligentné zavlažovanie. Odborníci zároveň upozorňujú, že Slovensko by malo lepšie využívať možnosti medzinárodnej spolupráce v rámci V4 – zdieľanie know-how, spoločné projekty v oblasti výskumu a zavádzania nových technológií by mohli výrazne posilniť konkurencieschopnosť našich producentov.
Potrebujeme viac ako len diskusiu
Dovoz zeleniny je len symptómom hlbšieho problému – slabého systému podpory domáceho poľnohospodárstva. Slovensko má úrodnú pôdu, odborníkov aj tradíciu, no chýba mu koordinácia a odvaha robiť rozhodnutia s dlhodobým efektom. Ak chceme, aby slovenská zelenina znovu zaplnila naše trhy, nestačí sa spoliehať na krátkodobé opatrenia. Potrebná je strategická vízia a spolupráca naprieč rezortmi, samosprávami aj farmárskymi združeniami.
Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska bude aj naďalej otvárať diskusie, prinášať odborné analýzy a hľadať riešenia, ktoré podporia slovenských pestovateľov. Cieľom nie je len informovať, ale aj inšpirovať k zmene. Preto pozývame všetkých záujemcov, aby sledovali našu činnosť, vypočuli si najnovšie epizódy podcastu Medzi hriadkami a pripojili sa k diskusii o budúcnosti slovenského poľnohospodárstva.