Už počas jari 2025 sme svedkami prehĺbenia sucha, ktoré vedú k výrazným výkyvom výnosov a zhoršeným podmienkam pestovania. Naši pestovatelia hlásia zvýšenú potrebu zavlažovania, no infraštruktúra nie je pripravená čeliť tomuto extrému. Integrované vodné hospodárstvo v kombinácii s klimatickými adaptačnými stratégiami je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej produkcie zeleniny.
Dopady sucha
História zavlažovania na Slovensku siaha do obdobia posledných 60 rokov, počas ktorých bolo vybudovaných približne 375 000 ha hydromelioračných systémov . Dnes je funkčných len asi 160 000 ha a intenzívne využívaných približne 55 000 ha, čo nestačí pokryť potreby moderného pestovania. Zastaralé potrubia a nedostatočné čerpacie stanice obmedzujú efektívne využívanie vody. Sucho vedie k výkyvom výnosov, zhoršenej kvalite plodín a výraznému nárastu nákladov na opakované zásahy a doplnkové zavlažovanie.
Technologické riešenia
Medzi najefektívnejšie metódy patrí kvapková závlaha kombinovaná s malými retenčnými nádržami, ktorá umožňuje dodávať vodu priamo ku koreňom rastlín a minimalizovať straty odparovaním. Moderné pilotné skleníky využívajú recykláciu vody a digitálne senzory na monitorovanie vlhkosti pôdy v reálnom čase, čo dokáže predĺžiť pestovateľskú sezónu a stabilizovať úrodu.
Financovanie a podpora
V rámci CAP Strategic Plan 2023–2027 musí každá členská krajina alokovať minimálne 40 % rozpočtu na klimatickú a environmentálnu podporu, pričom Slovensko túto hranicu významne prekročilo. Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila 10. februára 2025 novú výzvu s alokáciou 10 mil. € na modernizáciu závlahových systémov. Žiadatelia môžu získať financovanie na výstavbu potrubí, čerpacích staníc aj koncových závlahových zariadení.
Príklady z praxe
- Skleník na východe Slovenska – vďaka prepojeniu kvapkovej závlahy s akumulačnou nádržou a digitálnym riadením sa podarilo predĺžiť sezónu od marca do decembra a dosiahnuť stabilnú produkciu až 300 t zeleniny na ha.
- Program obnovy krajiny a povodí v Košickom samosprávnom kraji – v roku 2012 Košický samosprávny kraj spustil Program obnovy krajiny a povodí, ktorého cieľom bolo znížiť povrchový odtok, zmierniť dopady sucha a ochladiť krajinu prostredníctvom rôznych typov retenčných objektov vo forme malých nádrží, suchých korýt či súdkov rozmiestnených v poľnohospodársky využívaných oblastiach. V poľnohospodárskej časti programu bolo vybudovaných viac než 250 000 m³ retenčných objektov, ktoré dokážu na akumulačných plochách zadržať značné množstvo zrážkovej vody priamo v krajine . Tieto stavby každoročne prispievajú k zvýšeniu kapacity zadržiavania až o 10 000 000 m³ vody, čo významne posilňuje zásoby podzemných vôd a podporuje doplnkové zavlažovanie polí.
Diskusia dlhodobých stratégií krajín V4
Krajiny Vyšehradskej štvorky intenzívne kooperujú na spoločných opatreniach v oblasti zadržiavania vody a prevencie sucha cez Interreg projekty a Visegrad Fund iniciatívy, ktoré pokrývajú cezhraničné koordinované vodohospodárstvo. Programy dlhodobej adaptácie V4 zameriavajúce sa na sektor poľnohospodárstva zahŕňajú strategické plány, ktoré podporujú uhlíkové poľnohospodárstvo a digitalizáciu agrosektora až do roku 2030.
„Adopcia precíznych poľnohospodárskych technológií v krajinách V4 závisí nielen na finančnej podpore, ale aj na školeniach pestovateľov,“ konštatuje klimatológ z regionálneho inštitútu, „senzory vlhkosti a digitálne modely môžu znížiť riziko nedostatku vlahy až o 30 %.“ Podľa odborníka na agrodotácie z nezávislej štúdie MDPI je kľúčové zabezpečiť inštitucionálne rámce a legislatívnu podporu, aby boli technológie precízneho zavlažovania dostupné pre malé i veľké farmy.
Odporúčania
- Združovanie pestovateľov pre lepšiu vyjednávaciu pozíciu a efektívnejšie čerpanie eurofondov.
- Integrácia digitálnych klimatických predpovedí pri rozhodovaní o termínoch sejby a zberu.
- Kombinácia technológií – kvapková závlaha, mikrozávlaha, retenčné nádrže.
- Priebežná údržba a modernizácia existujúcej infraštruktúry.
- Posilnenie medzinárodnej spolupráce V4 na spoločných vodohospodárskych projektoch a výmenných programoch.
Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska zdôrazňuje, že riešenie výziev spojených so suchom si vyžaduje nielen jednorazové investície do infraštruktúry, ale komplexný prístup zahŕňajúci vzdelávanie, spoluprácu a dlhodobé plánovanie.
Po prvé, je nevyhnutné, aby sa pestovatelia aktívne zapájali do odborných školení a workshopov zameraných na moderné závlahové technológie a využívanie klimatických dát – len tak prepojíme akademické poznatky s praxou.
Po druhé, združovanie pestovateľov umožňuje nielen efektívnejšie čerpanie eurofondov, ale aj vzájomnú výmenu skúseností a spoločné riešenie neočakávaných problémov. V spolupráci s miestnymi samosprávami a odbornými pracovnými skupinami na úrovni krajín V4 môžeme pripraviť regionálne stratégie na zadržiavanie vody, ktoré budú reagovať na špecifiká nášho územia. Výmena skúseností s kolegami z Česka, Poľska či Maďarska pritom prinesie inšpiráciu a nové postupy, ktoré môžeme adaptovať u nás.
Nakoniec, musíme myslieť aj do budúcnosti. Zapojenie mladej generácie do agropotravinárstva prostredníctvom vzdelávacích programov a praktických stáží zabezpečí, že inovácie neostanú iba v rovine teórie, ale že sa rozšíria naprieč celým sektorom. Len spoločným úsilím – od farmára, cez výskumníka až po tvorcu politík – dokážeme vybudovať odolné a životaschopné poľnohospodárske spoločenstvo. Zaviažme sa preto k dlhodobej stratégii, v ktorej bude voda cenným zdrojom, nielen vstupnou surovinou, ale pevnou súčasťou udržateľného rozvoja našich fariem a celej krajiny.