Rozpočtové priority Európskej únie sa menia. Viac zdrojov má smerovať do digitalizácie, klimatických opatrení a obrany, čo však znamená menej peňazí pre tradičné piliere poľnohospodárstva. V novom Viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na roky 2028 – 2034 sa predpokladá nominálne zníženie rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) o 22 %, čo po zohľadnení inflácie znamená až 45 % pokles v reálnom vyjadrení oproti súčasnému obdobiu.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) spolu s 23 agropotravinárskymi samosprávami z desiatich členských štátov preto upozorňuje, že takéto škrty predstavujú hazard s potravinovou bezpečnosťou Európy. Podľa SPPK by zníženie finančných zdrojov až o 45 % oslabilo schopnosť EÚ zabezpečiť dostatok kvalitných a cenovo dostupných potravín v čase geopolitického napätia a rastúcich nákladov.
Pre slovenských zeleninárov a zemiakarov, ktorí sú na dotáciách silne závislí, ide o kritický problém – dotácie tvoria až 70 % príjmov mnohých poľnohospodárskych podnikov. Ak by sa tieto prognózy naplnili, slovenské zeleninárstvo sa dostane do situácie, ktorá ohrozí nielen samotných pestovateľov, ale aj potravinovú sebestačnosť Slovenska, regionálnu zamestnanosť a dostupnosť čerstvej domácej zeleniny pre spotrebiteľov.
Kľúčové oblasti, ktoré budú najviac zasiahnuté
Priame platby a podpora príjmu
Očakáva sa pokles o 10 – 30 % v základnej podpore príjmu, čo priamo ovplyvní likviditu a investičné možnosti pestovateľov.
Ekoschémy a podpora udržateľného pestovania
Ekoschémy už dnes predstavujú povinnú časť CAP. Zníženie financií a rastúce administratívne nároky môžu obmedziť možnosti pestovateľov prechádzať na ekologické a inovatívne metódy.
Rozvoj vidieka a modernizácia infraštruktúry
Pokles finančných prostriedkov určených na CAP a rozvoj vidieka môže výrazne oslabiť investície do regionálnych trhov, skladovacích a spracovateľských kapacít, ktoré sú pre zeleninárstvo kľúčové. Domáci pestovatelia sa tak môžu ocitnúť v nevýhode oproti dovozu, ktorý často využíva efektívnejšie logistické siete a technológie. Bez adekvátnej podpory bude ťažké zabezpečiť dostatočnú modernizáciu, chladiace sklady, spracovateľské linky či možnosti balenia, čo nielen znižuje konkurencieschopnosť trhu, ale môže ohroziť potravinovú sebestačnosť a dostupnosť čerstvej zeleniny pre slovenských spotrebiteľov.
Porovnanie so susednými krajinami
Susedné krajiny už reagujú. Česko, Poľsko a Maďarsko pripravujú opatrenia na zmiernenie dopadov – diverzifikujú produkciu, znižujú náklady a lobujú za zachovanie vyšších dotácií pre citlivé sektory.
- Poľsko plánuje zvýšiť podporu pre malé a stredné farmy, investovať do automatizácie a digitalizácie, čím sa zníži závislosť na manuálnej práci a zvýši sa efektivita.
- Česká republika zdôrazňuje potrebu zjednodušiť byrokraciu pri ekoschémach a presúvať časť podpôr na modernizačné projekty.
- Maďarsko hľadá národné mechanizmy, ktoré doplnia znížené zdroje z EÚ.
Slovensko je pritom už teraz pod priemerom EÚ, keď ide o výšku priamych platieb na hektár – pohybujeme sa približne na 80 % európskeho priemeru. Každé ďalšie zníženie preto pocítime oveľa výraznejšie.
Lacný dovoz a jeho hrozby
Pokles dotácií nie je jediným problémom. Dovoz lacnej zeleniny z tretích krajín (Turecko, Ukrajina, severná Afrika) rastie. Tento dovoz je často subvencovaný alebo nepodlieha rovnakým ekologickým a sociálnym štandardom, čím vznikajú nerovné podmienky na trhu.
V roku 2025 sa dovoz zeleniny z tretích krajín zvýšil o viac ako 20 % oproti predchádzajúcemu roku, čo už priamo ohrozilo odbyt domácej produkcie.
Dôsledky pre slovenských pestovateľov:
- Cenový tlak – lacný dovoz tlačí na pokles cien, čo znižuje marže farmárov.
- Strata trhov – obchodné reťazce uprednostňujú lacnejší import pred domácou produkciou.
- Ohrozenie pracovných miest – pokles produkcie znamená menej sezónnych pracovníkov, čo má dopad na celé regióny.
Ako sa pripraviť: stratégie pre slovenských zeleninárov
- Diverzifikácia produkcie a trhov
- Pestovanie špeciálnych plodín s vyššou pridanou hodnotou (bio zelenina, staré odrody).
- Väčší podiel spracovanej produkcie (mrazená zelenina, polotovary), čo môže otvoriť nové trhy a znížiť závislosť od sezónnych výkyvov.
- Priamy predaj cez farmárske trhy, e-shopy a krátke dodávateľské reťazce, čo znižuje závislosť od veľkoobchodu a dovozu.
- Znižovanie nákladov a zvýšenie efektivity
- Spoločné projekty a zdieľanie zdrojov (osivo, hnojivá, technika) môžu znížiť náklady .
- Investície do automatizácie, presného poľnohospodárstva, senzoriky a zavlažovania.
- Prechod na obnoviteľné zdroje energie (solár, bioplyn).
- Lobovanie a spolupráca
- Aktívna účasť v diskusiách o CAP a VFR.
- Spolupráca s Ministerstvom pôdohospodárstva na tvorbe národných podporných schém.
- Využívanie domácich dotácií na inovácie, ekologické pestovanie a zamestnanosť.
- Zvýšenie konkurencieschopnosti
- Certifikácia a marketing domácej produkcie („Slovenská zelenina“, „Bio“).
- Lepšie vzdelávanie pestovateľov v oblasti technológií, marketingu a finančného riadenia.
Spoločne pre udržateľnú budúcnosť
Pokles dotácií a rastúci dovoz sú vážne výzvy, no zároveň aj príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako má vyzerať budúcnosť slovenského zeleninárstva. Nie je to len otázka financií – ide o prežitie mnohých fariem, o schopnosť produkovať bezpečnú, kvalitnú zeleninu doma, o potravinovú sebestačnosť, o odborné a technologické šírenie udržateľnosti. Ale zároveň, ak budeme konať aktívne – lobovať, optimalizovať výrobu a využívať alternatívne zdroje – môžeme minimalizovať negatívne dopady a možno nájsť aj v tejto situácii priestor pre obnovu, špecializáciu a rast. Ak dokážeme spoločne – pestovatelia, štát, spotrebitelia aj európske inštitúcie – hľadať riešenia, môžeme z tejto situácie vyjsť silnejší.
Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska je pripravený stáť pri pestovateľoch, podporovať inovácie a spoluprácu a presadzovať také podmienky, ktoré zabezpečia, aby slovenská zelenina a zemiaky zostali pevnou súčasťou našej stravy, ekonomiky aj kultúry.