Pestovatelia z farmy Beri na južnom Slovensku našli spôsob, ako celoročne dopestovať jahody. Slovenské Slahôdky majú nielen extra sladkú chuť, ale sú doslova vitamínovou „náložou“. Podľa odborníkov by sme ich mali zahrnúť do jedálnička aj v jesenných a v zimných mesiacoch.
Macocha s Holenou to tušili. Keď v treskúcej zime poslali Marušku do lesa na jahody, vybrali si v skutku hodnotné ovocie plné vitamínov krásy a „bojovníkov“ proti baktériám a vírusom. Špeciálne v sychravom období, keď na našu imunitu útočí viac mikroorganizmom ako zvyčajne.
Imunita v čreve
Práve s príchodom jesene a zimných mesiacov by sme mali svoj jedálniček výrazne upraviť. „Potrebujeme si vybudovať výnimočne zdravú a kvalitnú mikrobiotu, teda zloženie baktérií v tráviacom trakte. Už niekoľko rokov dobre vieme, že v čreve sa ukrýva približne 70% našej obranyschopnosti. Len zdravé črevo nás chráni pred typickými zimnými infekciami,“ vysvetľuje internistka a odborníčka na výživu, MUDr. Eva Smišková. „Okrem základných živín bohatých na vitamíny (najmä C, B6), minerálne a stopové prvky potrebujeme telu dodávať aj dostatok vlákniny. U dospelého človeka 40 gramov denne. Realita je však odlišná. Mnohí z nás horko-ťažko príjmu denne len 10 gramov vlákniny.“ Okrem ovocia ju nájdeme v zelenine, čiastočne v strukovinách a v celozrnných výrobkoch. Lekárka radí pridať do stravy aj fermentované potraviny. „V našich končinách regionálnu a jedinečnú kyslú kapustu priamo zo suda. Tá okrem vitamínu C obsahuje aj baktérie prospešné pre črevo, tráviace enzýmy a množstvo vlákniny.“
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča (WHO), aby sme každý deň skonzumovali minimálne 400g ovocia a zeleniny. V praktickej mierke ide o 2 – 5 porcií ovocia a 3 – 5 porcií zeleniny. Každý deň. Látky v nich obsiahnuté nás nielen chránia proti ochoreniam srdca, rakovine či cukrovke, v sychravom období nám navyše pomáhajú bojovať proti baktériám a vírusom.
„Ovocie je ideálne konzumovať na lačno a v dopoludňajších hodinách. Vtedy je jeho stráviteľnosť najlepšia. Organizmus nezaťaží rýchlym vstrebaním jednoduchého cukru, fruktózy. Nezvyšuje hladinu cukru v krvi a nespôsobuje nafukovanie,“ objasňuje lekárka. Vhodné je podľa nej siahnuť po sezónnych a lokálnych druhoch ovocia. „Na jeseň a v zime je to najmä hrozno, hrušky a v prvom rade jablká. Z dovážaných by som odporučila banány (pre vysoký obsah minerálov a stopových prvkov), prípadne kiwi pre vysokú nálož vitamínu C. S citrusmi však opatrne. Netolerujú ich často alergici a histaminici.“
Slovákom sa podarilo „nemožné“
Špeciálne postavenie by mali medzi ovocím dostať jahody. Keďže bežne si ich vychutnávame v období od júna do augusta, na jeseň a v zime sa o ich výnimočných výživových hodnotách v zásade mlčalo.
To tento rok to zmenili pestovatelia z farmy Beri na južnom Slovensku. Vďaka špeciálnym skleníkom vykurovaných z obnoviteľných zdrojov dokážu jahody vypestovať celý rok. „Skleníky aj v mrazivom období vykurujeme na šestnásť stupňov. Rastlinky rastú v rašelinovom substráte. Zavlažujeme ich dažďovou vodou, ktorú zbierame zo striech skleníkov do zberných jazierok umiestnených v ich blízkosti. Spolu s vodou zo studne má tak naša postreková voda ideálne pH pre jahody,“ hovorí zástupca farmy Beri a združenia Ovozela, Peter Kelemen. Na škodcov používajú prirodzenú biologickú ochranu v podobe chrobáčikov, lariev, pavúkov. Skleníky sú riadené softvérom, ktorý má na starosti otváranie a zatváranie okien tak, aby bola zabezpečená stála cirkulácia vzduchu, teplota a vlhkosť. Slovenským farmárom sa podarilo dopestovať výnimočnú sladkú chuť. Jahody majú cukornatosť 10 °Brixov, vďaka čomu ich nazvali príznačne, Slahôdky.
Obsahujú viac vitamínu C ako pomaranč
Podľa MUDr. Smiškovej sú jahody nielen skvelé a obľúbené pre svoju chuť, ale „sú aj nositeľmi vitamínov C a kyseliny listovej, sú bohaté na mangán a draslík.“ Sto gramov jahôd obsahuje dokonca viac vitamínu C (59 mg) ako citrón (53 mg vitamínu C) alebo pomaranč (50 mg). Potrebná denná dávka vitamínu C je 170 gramov. Ak si na desiatu doprajete jedno 225 gramové balenie slovenských Slahôdok, porciu céčka máte takmer pokrytú.
Okrem toho, že chránia srdce, pomáhajú bojovať proti rakovine a srdcovému infarktu, znižujú vysoký krvný tlak, upravujú trávenie, zlepšujú mozgové funkcie, sú výborné na pleť a pri diétach, obsahujú aj hodnotné antioxidanty antokyán, kemferol a kvercetín. Práve flavonoid kvercetín má významné protizápalové účinky. Vedci sa dlhodobo venujú výskumu jeho ochranných účinkov pri rakovine, ochoreniam srdca a ciev a tiež jeho prínosu v otázke starnutia. Kvercetín dokáže totiž blokovať zápaly. Jeho pozitívne účinky však vedci začali skúmajú aj v súvislosti s viacerými vírusmi.
Kvalitu ovocia určuje aj jeho lokálnosť
Okrem rôznorodosti (najmä) lokálneho ovocia je podľa odborníkov kľúčová najmä jeho kvalita. Len z hodnotného kúska získa totiž naše telo maximálne živiny. „Vždy sa uistite, že ovocie a zelenina necestovala dlhú dobu, kým prišla ku nám na pulty. Tiež je dôležité, aby nebola ošetrená agresívnymi pesticídmi a chemickými postrekmi. Vždy radím hľadať lokálnu vysokú kvalitu bez chémie,“ pridáva sa poradkyňa pre výživu a suplementáciu, Nela Szerencsés. „To, čo musí cestovať veľkú vzdialenosť, jednoducho nebude zdrojom dostatočným vitamínov a minerálov. Zelenina a ovocie z dovozu dozrieva až po zbere počas prepravy. Tiež podlieha väčšiemu riziku rýchlejšieho skazenia.“ Ak chceme podľa výživovej odborníčky z ovocia a zeleniny vyťažiť maximum, „mala by byť zbieraná v dozretom stave a z farmy či sadu okamžite prepravená na pulty potravín. Len tak si môžeme byť istý jej čerstvosťou a kvalitou.“