Sezónne zamestnávanie v oblasti pestovania zeleniny na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení pracovnej sily v poľnohospodárskom sektore. Počas vegetačného obdobia a zberu úrody je dostatok pracovníkov rozhodujúcim faktorom pre efektívne fungovanie podnikov. Napriek významu tohto zamestnávania sa slovenské zeleninárstvo potýka s viacerými problémami – nedostatkom pracovnej sily, vysokou administratívnou záťažou a nižšou konkurencieschopnosťou v porovnaní s okolitými krajinami.
Aktuálna situácia a výzvy sektora
Slovenské zeleninárstvo sa v posledných dekádach dostalo do situácie, keď domáca produkcia nedokáže pokryť dopyt po zelenine. Sebestačnosť Slovenska v pestovaní zeleniny dosahuje iba približne 40 %, čo je výrazný pokles oproti 80 % v roku 1989 (Štatistický úrad SR, 2022). Tento pokles je dôsledkom viacerých faktorov, vrátane nízkeho záujmu o prácu v poľnohospodárstve, vysokých nákladov na pracovnú silu a rastúcej konkurencie lacnejšieho dovozu zo zahraničia.
Jedným z kľúčových problémov je nedostatok pracovnej sily. V roku 2022 v sektore zeleninárstva pracovalo približne 15 000 sezónnych pracovníkov, pričom až 40 % z nich boli zahraniční pracovníci (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, 2022). Domácich pracovníkov odrádza fyzická náročnosť práce, krátkodobý charakter zamestnania a nestabilné príjmy. Mnohí dávajú prednosť lepšie plateným odvetviam, ako je priemysel alebo služby, kde sú pracovné podmienky atraktívnejšie.
Okrem toho slovenskí pestovatelia čelia vysokým výrobným nákladom. Ceny energií, hnojív a pohonných hmôt v posledných rokoch výrazne vzrástli, čím sa zvyšujú aj náklady na pestovanie zeleniny (NPPC-VÚEPP, 2022). K tomu sa pridávajú administratívne bariéry, ktoré sťažujú zamestnávanie sezónnych pracovníkov. Proces získavania pracovných povolení je zdĺhavý a byrokraticky náročný, čo môže viesť k oneskoreniam v čase najväčšej potreby pracovnej sily.
Porovnanie s okolitými krajinami
Pri porovnaní so susednými krajinami vidíme, že Slovensko čelí viacerým konkurenčným nevýhodám. Česká republika využíva program „Kvalifikovaný zaměstnanec“, ktorý uľahčuje nábor sezónnych pracovníkov zo zahraničia, pričom priemerná mzda v tomto sektore je o 15 – 20 % vyššia než na Slovensku (NPPC-VÚEPP, 2022). To znamená, že mnohí pracovníci zo Slovenska odchádzajú za lepšie platenou sezónnou prácou práve do Česka. Poľsko, ako najväčší producent zeleniny v regióne, zjednodušilo zamestnávanie pracovníkov z východnej Európy a má nižšie náklady na pracovnú silu vďaka priaznivejším legislatívnym podmienkam. Poľskí pestovatelia majú prístup k rozsiahlym dotáciám na mechanizáciu, čo im umožňuje zvýšiť efektivitu a udržať si konkurencieschopnosť na európskom trhu (Eurostat, 2022). Maďarsko zas podporuje domácich pestovateľov prostredníctvom štátnych dotácií a efektívneho využívania sezónnych pracovných povolení. V posledných rokoch zaviedlo aj systém daňových stimulov pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú sezónnych pracovníkov, čím sa znížili ich celkové náklady na pracovnú silu.
Výhody a nevýhody sezónneho zamestnávania
Hoci sezónne zamestnávanie prináša pestovateľom flexibilitu, umožňuje im prispôsobiť počet pracovníkov aktuálnej potrebe a poskytuje príležitosť na krátkodobý zárobok pre študentov, nezamestnaných či dôchodcov, má aj svoje nevýhody. Najväčším problémom je vysoká fluktuácia – sezónni pracovníci často menia zamestnávateľov, čo spôsobuje neistotu pri plánovaní pracovnej sily. Ďalším rizikom je závislosť od klimatických podmienok. Nepriaznivé počasie môže významne ovplyvniť objem úrody, čím sa mení aj potreba pracovnej sily. Okrem toho sú sezónni pracovníci často vystavení neistote stabilného príjmu. Ich zamestnanie závisí od dopytu po ich práci, čo znamená, že nemajú garantovaný rovnaký objem práce každý rok.
Návrhy na zlepšenie situácie
Aby sa situácia v oblasti sezónneho zamestnávania zlepšila, je potrebné implementovať viacero opatrení.
Z legislatívneho hľadiska by pomohlo zjednodušenie administratívnych procesov, úprava daňovo-odvodového zaťaženia a zavedenie špecifického programu pre sezónnych pracovníkov, ktorý by umožnil rýchlejšie schvaľovanie pracovných povolení. Takýto program by mohol fungovať podobne, ako v Českej republike – zamestnávatelia by mali prednostný prístup k databáze uchádzačov o sezónne zamestnanie a umožnil by sa zrýchlený proces schvaľovania pracovných povolení.
Z pohľadu systémových zmien by mohlo pomôcť posilnenie spolupráce s úradmi práce a vytvorenie centrálnej databázy sezónnych pracovníkov, kde by zamestnávatelia mohli rýchlo nájsť dostupnú pracovnú silu. Zavedenie digitalizovaného systému by eliminovalo zbytočnú administratívu a umožnilo efektívnejšie plánovanie pracovných kapacít.
Podpora mechanizácie a modernizácie by navyše mohla znížiť závislosť od manuálnej práce a zvýšiť efektivitu produkcie. Investície do technologických inovácií, ako sú automatizované zberacie stroje, inteligentné zavlažovacie systémy či drony na monitorovanie porastov, by mohli zmierniť problémy spojené s nedostatkom pracovnej sily (NPPC-VÚEPP, 2022).
Z finančného hľadiska by pomohlo zavedenie daňových úľav pre zamestnávateľov sezónnych pracovníkov, poskytovanie dotácií na mzdy počas hlavných zberových mesiacov či zvýhodnené úvery na nákup poľnohospodárskych strojov. Takéto opatrenia by mohli zmierniť finančný tlak na pestovateľov a zvýšiť atraktivitu zamestnávania sezónnej pracovnej sily.
Skúsenosti z okolitých krajín potvrdzujú, že správne nastavené legislatívne a finančné opatrenia môžu výrazne zlepšiť situáciu v sezónnom zamestnávaní. Ak Slovensko zjednoduší administratívne procesy, posilní podporu zamestnávateľov a investuje do moderných technológií, zvýši svoju konkurencieschopnosť a zabezpečí vyššiu potravinovú sebestačnosť. Implementácia týchto opatrení by nebola len výhodou pre pestovateľov, ale aj pre celkový rozvoj poľnohospodárstva a kvalitu domácej produkcie.